ČEPČENIE
Ozvláštnite svoju svadbu čepčením, na ktoré nezabudnete. Vašu svadbu obohatíme spevom a tradíciami, požičiame Vám kroje, roztancujeme hostí a spolu vytvoríme nezabudnuteľný zážitok nielen pre nevestu a ženícha, ale aj pre všetkých svadobčanov. Na požiadanie vieme prispôsobiť výber piesní želaniu nevesty a tak isto do obradu čepčenia zapojiť aj ženícha.
V prípade záujmu alebo hocijakých otázok nás neváhajte kontaktovať!
História čepčenia:
Základný, významný obrad svadby, symbolizujúci premenu slobodnej dievky na vydatú ženu. Dávnejšie nasledovalo až po svadobnej noci. Neskôr, skracovaní svadby a zánikom ukladania mladého páru na lôžko sa spojilo so skladaním venca v jeden obrad. O jeho význame svedčí to, že sa zachovalo ešte dlhú dobu aj po tom, čo sa prestali nosiť čepce ako súčasť odevu vydatých žien.
Čepčenie bývalo výlučnou záležitosťou vydatých žien, ktoré pri tom spievali obradné piesne s motívmi rozlúčky a zmeny v živote nevesty, ale aj erotické piesne o manželskom živote. Začepčenú mladuchu si musel ženích od žien vykúpiť. Právo predviesť začepčenú nevestu svadobčanom patrilo družbovi. Čepčenie dodnes patrí k najrozšírenejším tradičným obyčajom na svadbách.
Po čepčení nasledoval obradný tanec už začepčenej nevesty (nazývaný rôzne, napr. redovy, vykrúcanka a podobne). Tento tanec bol podľa určeného poradia so všetkými svadobčanmi. Za tanec sa zvyčajne platilo a peniaze patrili neveste. V južnej a východnej časti Slovenska tanec končil útekom ženícha s nevestou alebo zaplatením ženícha za ňu. Tanec svadobčanov so začepčenou nevestou znamenal, že ju uznávajú za vydatú ženu a že ju prijímajú medzi dospelých členov spoločenstva. Tento tanec podobe ako čepčenie patrí k najrozšírenejším svadobným obyčajom zachovávaných do súčasnosti.
zdroj: SLOVENSKO. Európske kontexty ľudovej kultúry, Rastislava STOLIČNÁ(Ed.) Bratislava Veda 2000. ISBN 80-224-0646-5